František Vavrinčík sa dožíva jubilea

Dnes sa dožíva významného životného jubilea 70 rokov náš bývalý tréner a spolupracovník František Vavrinčík. FK Dukla týmto srdečne blahoželá a praje veľa zdravia do ďalších rokov.
Počas kariéry športovca sa venoval atletickému trojskoku. Na Karlovej univerzite v Prahe vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu a pôsobil v Dukle Praha. Od roku 1966 prešiel do Dukly B. Bystrica, kde až do roku 1999 bol vojakom z povolania. Zo začiatku pôsobil ako atletický tréner skokov, ktorý vychoval viacero československých rekordérov a reprezentantov. Neskôr prešiel k futbalu, ale o tom viac v rozhovore s našim jubilantom.
„Celkovo som vo futbale odpracoval 16 rokov. Bol som asistentom trénera Jozefa Adamca, s ktorým sme sa spoznali už v Dukle Praha. Neskôr, po odchode do dôchodku, na návrh p. Benedika a Ihringa som ešte pôsobil ako kondičný tréner pri mládeži až do roku 2008.“

Aké sú Vaše najzaujímavejšie a najkrajšie spomienky z obdobia pri futbale?
„Na futbal mám prekrásne spomienky, najprv v tej prvej fáze keď som bol s Jozefom Adamcom, tak to boli super zážitky pretože on bol neobyčajne temperamentný chlapík, ktorý nás vedel úplne poblázniť futbalom, vtedy vlastne žila futbalom celá Banská Bystrica nielen my. Bola to skutočne najkrajšia etapa môjho života v športe. Nezabudnuteľné sú tie10-tisícové a väčšie návštevy kde ľudia viseli po stromoch.“

Počas pôsobenia pri A-mužstve ste zažili účasť v Pohári UEFA, kde Duklu vyradila už v 1. kole Borussia Monchengladbach...
„Mám na to úžasné spomienky, vtedy sme skončili na 4. mieste vo federálnej lige, škoda, že sme sa prebojovali len do 1. kola. Z Monchengladbachu mám fantastické zážitky, či už to prostredie či štadión a tá neobyčajne vysoká profesionalita, bolo vidieť že je to vyspelý, skúsený a populárny klub. Keď potom oni prišli k nám, to bola taká prvá veľká etapa bystrického futbalu. Ľudia nás všade zdravili, povzbudzovali, držali nám palce, bolo to skutočne nádherné.
Potom ešte veľmi pekný zážitok mám so zájazdu do Maljzie a Singapúru, kde sme boli takmer mesiac. Tam sme vyhrali prvý ročník turnaja Dunhill Inter City za účasti reprezentačného mužstva Malajzie. Sprostredkoval nám to p. Jozef Vengloš, ktorý v tom čase trénoval Malajziu.“

Sledujete futbalistov Dukly aj dnes?
„Sledujem veľmi pozorne, s veľkým napätím, zatiaľ sú to kolísavé výkony, ale stále si myslím, že až sa to stabilizuje, tak tie výkony už budú štandardne dobré. Teší ma keď vidím, že za Áčko hrávajú aj bývalí dorastenci, ktorých som aj ja trénoval a že som sa na tom podieľal.“

Mnohí ľudia Vás poznajú hlavne pod Vašou prezývkou, ako ste k nej prišli?
„Počas mojej aktívnej činnosti či už v armádnom stredisku alebo pri futbale mi prischla prezývka „Fero Fras“. Vzniklo to celé asi z toho, že som ich neobyčajne „láskavými“ slovami povzbudzoval k väčšej aktivite a bojovnosti pri tréningu, kde som často používal hlášky ako „chalani do frasa veď už makajte“. Ale túto prezývku som si priniesol už z Prahy, keď sa aj im páčilo, že som vedel takto svojsky sa uvoľniť.“

Prezraďte ešte na záver, čomu sa venujete v súčasnosti?
„Aktívne sa už futbalu nevenujem, jednak už mám svoj vek, ale sem tam ešte pomôžem, poradím. Na futbal chodím občasne, nie pravidelne. Už sa venujem svojim záujmom ako je práca na záhrade a na mojej chalupe.“