Polovica života v Dukle

Fanúšikom Dukly prinášame zaujímavý rozhovor s pánom Ondrejom Poljovkom, ktorý sa 7.2. 2009 dožil krásneho životného jubilea 65 rokov. Takmer polovicu svojho života, 30 rokov, pracuje ako tréner mládežníckych tímov v našom klube. Jeho rukami prešlo a naštartovalo svoju kariéru viacero vynikajúcich hráčov. Svedomitý, dobrosrdečný, pre futbal zanietený ako málokto, čím starší, tým ctižiadostivejší, patriot, optimista. Aj takto by sme mohli opísať človeka, celý život oddaného iba jednému klubu – Dukle Banská Bystrica.

 

 

 

Dovoľte mi zablahoželať Vám k nádhernému životnému jubileu za manažment klubu, všetkých zamestnancov a priaznivcov Dukly. Veľa zdravia, lásky, radosti pri Vašej práci i v súkromí.

Pán Poljovka pamätáte sa ešte na svoje začiatky v Dukle? Ako ste sa k tejto práci dostali?
To je dlhá história. Všetko vzniklo na podnet vtedajšieho trénera mládeže pána Benedika, ktorý si všimol moje trénerské úsilie v menších klubových oddieloch a oslovil ma s ponukou pracovať pre Duklu. Dovtedy som sa nešpecializoval len na futbal. Okrem iného som pracoval aj ako riaditeľ lyžiarskej prípravy.

V súčasnosti patríte k služobne najstarším zamestnancom klubu. Na ktorých kolegov z minulosti si rád spomínate?
Každý s kým ste buď vlastným výberom, alebo výberom iných ,,odsúdený“ na spoluprácu, vás istým spôsobom obohacuje. Je otázkou životnej filozofie, aký postoj si k svojim partnerom budujete. Mojou filozofiou bolo a aj je, ovplyvňovať veci okolo seba v rámci možností podľa tej mojej. Nie vždy môže byť človek úspešný, ale to neznamená, že musí byť permanentne nešťastný, či sklamaný.

Dukla je Vašim jediným klubom, v ktorom ste pôsobili a pôsobíte. Zostali ste jej verný po celý čas. Prežili ste s ňou vrcholy i pády, slávne víťazstvá i prehry. Čo Vás dokázalo počas 30 rokov udržať pri klube a zostať pri ňom?
Fenomén futbal, fascinácia z hry. Nie je nič krajšie ako keď sa človek ponorí do jej zákutí. Ako civilný život, aj ten futbalový prináša radostnejšie i smutnejšie chvíle. V situáciách, keď je človeku na duši ťažko, vždy u mňa zvíťazila radosť z hry, radosť z práce s deťmi.

Ku ktorým obdobiam vo svojej trénerskej kariére sa najradšej vraciate?
Spomienkami, ale už menej podmienkami na obdobie, keď som pôsobil na Dukle ako šéftréner mládeže a zároveň ako tréner dorastu. Bola to veľmi náročná, ale veľmi vďačná a zaväzujúca práca. Pamätám si, že sme s dorastom skončili na 3.mieste v l.lige. Na východ republiky sme cestovali v deň zápasu o 4:30 hod. a o 10:00 hod. bol úvodný výkop. Diéty sme v tom čase nemali, alebo len minimálne. S manželkou sme preto kúpili 3kg krkovičky, aby bolo niečo pod zub. Aj napriek tomu patril dorast v tom čase ku špičke na Slovensku.

Vy ste sa vždy venovali najmä mládeži. Ak by ste porovnali generácie detí, z čias Vašich trénerských začiatkov so súčasnou. V čom sa odlišujú a čo majú spoločné?
Rozdiel je v podmienkach, v ktorých sa žilo v minulosti a žije dnes. Súčasná rôznorodosť záujmov odťahuje deti od prapodstaty. Dosiahnuť rovnováhu tela a duše, známu už v starovekom Grécku ako kalokaghatia. Ďalší rozdiel je v náročnosti, ktorá neustále v profesionálnom futbale narastá. Roky odriekania, roky driny a nie každý to dokáže zvládnuť. A nesmieme zabudnúť ani na demografický vývoj. Ten zasahuje športový život na Slovensku veľmi výrazne. Preto je jednou z hlavných priorít Dukly podpora a práca s mládežou, nielen na vrcholovej úrovni. Klub pracuje s víziou podpory amatérskeho futbalu, ktorý je základným stavebným kameňom profesionálneho futbalu.

Aké je Vaše životné motto? Ktoré ľudské vlastnosti sú pre Vás dôležité?
Na každého človeka sa musíme pozerať ako na jedinečnú osobnosť s vlastnou výbavou skúseností, znalostí a morálnych vlastností overených rokmi a praxou. Viete, nie je dobré, ak sa vzťahy a názory medzi ľuďmi v tíme nezhodujú so stanovenými cieľmi. Veci sa môžu pozitívne posunúť len vtedy, ak dokážete hovoríte s ľudmi aj o menej príjemných veciach, úprimne a bez bočných úmyslov.

A čo Vaša trénerská filozofia?
Ak pracujete v kolektíve, tak sa od vás očakávajú určité veci. Patrí tam profesná znalosť a ešte vyššie je psychologická pripravenosť. Špeciálne u mládeže. Musíte deti zaujať, musia sa tešiť na futbal a baviť sa pri ňom. Ak to nedokážete akékoľvek odborné znalosti sú zbytočné.

Ste zakladateľom významného futbalového rodu nielen v Banskej Bystrici, ale aj na Slovensku. Pre našich fanúšikov prezradíme, že máte štyroch synov a podľa našich zdrojov traja z nich hrávajú aktívne futbal. Viedli ste ich k nemu od detského veku? Martin bol dlhoročnou oporou Dukly, potom pôsobil v Spartaku Trnava, aby sa v minulej sezóne opäť vrátil na Štiavničky. Ako ho vidíte vy?
U Martina bola cesta k profesionálnemu futbalu sprevádzaná najvyššou možnou mierou športovej všestrannosti. Od ranného veku ovláda niekoľko športov na vysokej úrovni. Napr. hokej, lyžovanie a vtedajší šéf prípraviek hokejového tímu Banská Bystrica si ho ako malého chlapca vybral do svojho tímu a predpovedal mu perspektívnu budúcnosť. Na jeho príklade by som rád zdôraznil, že v mladom veku nie je dobrá špecializácia iba na jeden šport. Môže to v budúcnosti vyvolať negatívny efekt v podobe, že v neskoršom veku hráč stratí motiváciu a chuť do futbalu. Rozdiel vidím aj vo väčších pohybových schopnostiach hráčov, ktorí sa v mladosti venovali viacerým športom.

A čo ďalší synovia?
Najstarší Michal sa počas študentských čias venoval skoku na lyžiach, v súčasnosti sa venuje svojmu civilnému povolaniu. Pavol hráva futbal za žiakov Rakytoviec a Ondrej je v mládežníckych kategóriách Dukly.

Ktorí hráči súčasného A-tímu Dukly prešli Vašimi rukami?
Zo súčasnej súpisky sú to Miško Ďuriš, Peter Boroš, Patrik Vajda, Tomáš Pančík a nesmiem zabudnúť na Jakuba Brašeňa.

Ako vidíte výkony najlepšieho strelca tímu M.Ďuriša a koľko času potrebuje k úplnej aklimatizácii v 1.lige, aby podával vyrovnané výkony?
Michal Ďuriš je hráč, ktorý od začiatku svojho účinkovania v Banskej Bystrici vyniká príkladným nasadením v tréningoch i zápasoch. Veľmi dobre poznám jeho pohybovo-športovú všestrannosť podporenú rodičmi. Vďaka týmto schopnostiam sme Michala mohli využívať na viacerých postoch. Na jeho vek (20 rokov) sú naňho vyvíjané vysoké nároky a očakávania v gólovej produktivite. Nie vždy takúto psychickú záťaž dokáže zvládnuť. Ale s jeho prístupom k futbalu má perspektívu stále sa zlepšovať.

Čo môžeme od A-tímu očakávať v jarnej sezóne?
Neviem kde je pes zakopaný. Našu ligu sledujem pravidelne a veľmi pozorne. Viem, že okrem mužstiev s nadštandardnými podmienkami ako Slovan a Žilina, ale aj Dukla má vytvorené výborné podmienky, je v silách nášho kolektívu a manažmentu súperiť rovnocenne s ďalšími tímami ligy a dostať Duklu na špičku ligy. Vyžaduje si to však každodennú, tvrdú a citlivú prácu na všetkých úrovniach klubu, aby sme sa už nemuseli strachovať o výsledky so slabšími súpermi.

Chceli by ste niečo odkázať hráčom a fanúšikom Dukly pred štartom jarnej časti?
Dovoľte mi vysloviť priania pre klub i fanúšikov. Doba, ktorú žijeme si vyžaduje pripravovať pre život stále kvalitnejšie generácie mladých ľudí a jediná cesta je intenzifikácia výchovných a vzdelávacích procesov, ruka v ruke so skvalitňovaním prostredia, v ktorom tieto prebiehajú.
Preto by som sa rád dožil toho, aby FK Dukla v spolupráci s kompetentnými prispel k zriadeniu školského futbalového centra, ktoré by pre 1.stupeň základných škôl zabezpečovalo komplexný program výchovy mladých futbalistov na úrovni akadémie.
Uvedomujem si, že futbalový fanúšik má v súčasnosti veľa možností vidieť futbal v krajšej podobe ako je prezentovaný na Slovensku, ale aj napriek tomu, ich chcem poprosiť nech prídu na domáce zápasy Dukly, nech sa pri nich spoločne zabavíme a oslávime fenomén futbal a jeho hru.

Na záver mi dovoľte poďakovať sa za rozhovor a popriať Vám veľa zdravia a energie do ďalšej náročnej práce s našou mládežou.